Poloha
Rozprestiera sa v reliéfe horskej doliny rieky Kysuca. Od severu ju obklopujú grapy a hornatina Turzovskej vrchoviny a z juhu vrchy pohoria Javorníky. Pahorkatinná a vrchovinná časť pohorí sa nachádza v maximálnej výške 700 – 800 m n. m. a celá oblasť je charakteristická kopaničiarskym osídlením.
Niečo z Histórie
 Prvá známa písomná zmienka o trvalom osídlení územia Turzovky pochádza z obdobia valašskej kolonizácie, z roku 1580, keď sa spomína ako „locum Predmér“. Majitelia Bytčianskeho panstva, Turzovci, potrebovali zaistiť svoje majetky na vlastnom území proti prenikaniu valachov z okolitých panstiev. S pomenovaním Turzovka, sa po prvýkrát stretávame v urbári Bytčianskeho panstva z roku 1592, v ktorom je urobený dodatočný zápis že Turzovka bola založená v roku 1598.
Zakladacie privilégium – lokačnú listinu s vymedzením hraníc vydáva palatín Juraj Turzo v roku 1602. Na jej zadnej strane sa uvádza : Metales pagi Turzovka, aliter Predmir dicti - vyznačenie hraníc obce Turzovka, ![]() inak nazývanej Predmier. V ďalšom období, po celé 17. storočie sa používali oba názvy, v prvej polovici 18. storočia sa pomenovanie Predmier vytráca a prevládol názov Turzovka. V prameňoch sa tiež uvádza v rôznych modifikovaných formách: Turzovka, Turzofalva, Turzovafalva, Turzowa, Turzovilla, či Turczowka. Listina uvádza šoltýsa Adama Bonca a 40 osadníkov z Dlhého Poľa. Prvých osadníkov oslobodil zemepán od platenia feudálnych dávok a plnenia povinností na dobu 12 rokov, Adam Bonec dostal od Turzu dedičnú škultéciu pre seba a svojich potomkov. Mal právo postaviť mlyn na mletie obilia s jedným kameňom a vodnú pílu na rezanie trámov. Juraj Turzo nariadil prvým osadníkom, aby čo najskôr vystavili na novom území kostol a faru. Podľa zásady Cuius regio, eius religio – koho panstvo, toho náboženstvo, prvý, drevený kostol v Turzovke bol evanjelický a stál už v roku 1614. V roku 1616 dovoľuje zemepán osadníkom z obce chovať ročne 1 100 oviec, vyháňať ich a pásť salašníckym spôsobom. Po smrti Juraja Turzu a jeho jediného syna Imricha prešlo Bytčianske panstvo do rúk Mikuláša Esterháziho. Ladislav Esterházi dal panstvo v roku 1649 do zálohu Gabrielovi Illešházimu. Ten obce panstva prenajal rôznym feudálom, Turzovku dostala Beréniovska rodina za 7000 zlatých. Neskôr Esterháziovci vykúpili majetok naspäť. Pred rokom 1674 bola v Turzovke zriadená katolícka farnosť.
 Od začiatku 17. storočia sa na Bytčianskom panstve začalo hospodáriť majerským spôsobom. Esterháziovci si panstvá rozdelili na obvody, na čele ktorých stáli inšpektori alebo prefekt. Panstvo malo dvoch obilníkov a to v samostatnom sídle panstva a pre kysucký obvod v Turzovke. Panstvo bolo rozdelené na troch dvorských a Turzovka patrila pod dvorského v Bytči. V Turzovke sídlil hospodár pálenice – kľúčiar.
Od začiatku 18. storočia pôsobila na turzovských kopaniciach družina zbojníckeho kapitána Tomáša Uhorčíka. Zbíjal najmä na Morave a v Sliezsku, po zlapaní bol uväznený na Bytčianskom zámku, kde nahovoril na zboj svojho strážcu, cisárskeho vojaka Juraja Jánošíka. Pred zimou 1711 Uhorčík družinu opustil a zbojníkov viedol Juraj Jánošík.
Významnou udalosťou v živote poddanského ľudu bola Tereziánska urbárska regulácia. Urbár Turzovky prijali na generálnej kongregácii Trenčianskej stolice 4. júna 1772. V roku 1784 žilo v Turzovke 4832 obyvateľov, bývali v 898 rodinách, v 864 domoch. V roku 1801 bývalo v Turzovke 5740 obyvateľov. Okrem prác na panskom majeri sa zaoberali pastierskym chovom oviec, v zemepánskych lesoch rúbali drevo, pravidelne na rieke Kysuci z neho zhotovovali dreva plte a dopravovali ich do Bytče, niekedy ďalej, na Dolnú zem, kde odchádzali aj na sezónne práce. Pílili dosky, zhotovovali šindeľ, z Bytče vozili jačmeň do pivovaru v Turzovke, prevážali slad zo sladovne do mlyna a z mlyna do pivovaru. Žili tu remeselníci, mäsiari, obuvníci, čižmári, kachliari, hrnčiari, kováči, debnári, súkenníci, tkáči..... V tom čase bolo v Turzovke 12 gazdovských mlynov, 1 panská a 15 gazdovských píl. V chotári obce boli dva panské majere, panstvo malo v obci murované stavby pokryté šindľom. Boli to panské krčmy, valchovňa, pivovar, mlyny a náhony na mlynské kolesá. Obyvatelia Turzovky sa zapojili aj do povstania v rokoch 1848 – 1849 a starali sa o slovenských dobrovoľníkov privážajúc im nielen chlieb, ale i obväzy a odev. V roku 1850 žilo v Turzovke už 7780 obyvateľov, z nich 150 tvorilo významnú židovskú komunitu, ktorá si postavila v roku 1898 aj synagógu.. Rodina Esterháziová v roku 1862 prenajala a v roku 1868 predala Bytčianske panstvo Leopoldovi Popperovi. Táto rodina využívala hlavne lesné komplexy panstva na ťažbu dreva, panské majere, mlyny, pálenice a pivovary prenajali. Obecný štatút dostala Turzovka 22. novembra 1873, od roku 1889 si zadovážila novú obecnú pečať. Poštový úrad bol zriadený v roku 1870, v roku 1890 vznikol Dobrovoľný hasičský spolok, v roku 1904 bola daná do prevádzky telegrafná stanica, 9. júla 1914 bola začatá prevádzka železničnej trate Čadca – Makov. Na frontoch 1. svetovej vojny padlo okolo 500 obyvateľov Turzovky. Následne postihla obec epidémia škvrnitého týfu, počas nej zomrelo 450 obyvateľov. Pri poslednom sčítaní obyvateľov v medzivojnovom období 31. decembra 1938 žilo v obci už 11 030 ľudí v 2575 rodinách a v 1634 domoch. Po 2. svetovej vojne bola Turzovka do roku 1954, kedy bola rozdelená na 4 samostatné obce – Turzovku, Korňu, Klokočov a Dlhú nad Kysucou, najväčšou obcou v republike, mala 14.000 obyvateľov. Obec prežila obdobie znárodňovania, likvidácie súkromného vlastníctva, zoštátnenie lesných a poľnohospodárskych pozemkov, vznik JRD v roku 1950 i Štátneho majetku v roku 1964. Mestské práva boli Turzovke udelené 10. decembra 1967, štatút mesta jej bol priznaný od 1.1.1968. Dovtedy patrila s Petržalkou medzi najväčšie dediny v Československu.
|